Život Prešova
online
online
Hradný kopec Čičva a jeho dejiny
10.09.2010 Celý región
Čičviansky kopec je jednou z významných archeologických lokalít východného Slovenska s osídlením v piatich obdobiach praveku a stredoveku.Na pomyselnej prechádzke v čase tu môžeme stretnúť roľníkov mladšej doby kamennej (polovica 5. tisícročia pred Kr. ), navštíviť mohutné hradisko kultúry Gáva z mladšej a neskorej doby bronzovej (13. – 8. stor. pred Kr. ), uvidieť prvých osídlencov, ktorých poznáme podľa mena - Keltov (2. stor. pred Kr. ), porozprávať sa s našimi pokrvnými predkami Slovanmi (8. – 9. /10. stor. ) a napokon sa zoznámiť s tými, po ktorých tu zostal pamätník najzreteľnejší - s rytiermi a ich stredovekým hradom (14. – 18. stor. ). Je zrejmé, že človeka v minulosti toto miesto lákalo zo strategických dôvodov. Najväčšiu slávu zažilo v dobe bronzovej, kedy hradisko na vrchu kopca kontrolovalo dôležitú obchodnú cestu, podobne ako neskôr v stredovekú hrad. Z toho obdobia poznáme stopy viacerých obydlí, pecí a zásobných jám. Z nálezov je najdôležitejšia keramika, bronzový kosáčik a zlomky odlievacích foriem. Najkrajšie nálezy pochádzajú z mladšej doby laténskej. Vyrobili ich Kelti, ktorí tu pravdepodobne mali obetné miesto. Možno aj bronzová šatová spona spojenej konštrukcie, bronzový prstienok a obilie prekryté črepmi amfory boli obetinami. Stopy slovanského osídlenia zatiaľ nie sú bohaté, ale zreteľné. Pravdepodobne sa skrývajú pod mohutnými nánosmi mladšieho, stredovekého osídlenia.
Písané dejiny hradnej lokality sa začínajú rokom 1270, kedy sa v darovacej listine Štefana V. prvýkrát spomína majetok Čičva, ešte bez zmienky o hrade. Vlastníkom panstva sa stal magister Rajnold, zakladateľ rodu Rozgoňovcov. Hrad sa uvádza až v r. 1316, vznikol teda niekedy v r. 1309 – 1316 zrejme asi ako strážny hrad pohraničia nad krajinskou cestou do Poľska (Porta polonica). Zároveň bol strediskom rozsiahleho panstva s viac než 60 dedinami. V 14. storočí viac-menej prestal plniť funkciu panského sídla Rozgoňovcov, ktoré sa presťahovalo do neďalekého mestečka Vranov. Väčšiu časť svojej histórie slúžilo teda toto miesto vojenským účelom. Celkom bez spoločenského významu však iste nebolo, keď sa tu, alebo v blízkom Vranove v roku 1575 konala svadobná hostina smutne známej Alžbety Batoryčky a Františka Nádašdiho. Hrad prešiel v r. 1527 do rúk Štefana Drugeta, manžela Kataríny Rozgoňovej. V tom istom roku Čičvu dobyl Ján Zápoľský, hrad a spolu s ním aj archív Zemplínskej stolice vypálil. V r. 1684 zrenovovaný a opravený hrad dobyl Imrich Tököly. V r. 1704 sa hradu zmocnili vojská Františka Rákociho II. V rukách povstalcov však nebol dlho. V r. 1711 ho brigádny veliteľ Rákociho vojska gróf František Barkóci vydal bez boja cisárskym vojskám a sám sa k nim pridal. Generál Laucken, veliteľ cisárskych vojsk dal stavbu úradne zbúrať, pretože už nemala vojensko-strategický význam.
Hrad je svojou rozlohou neveľkým, avšak nie celkom bežným typom hradu na Slovensku. Pôvodná najstaršia časť hradu na skalnatej vyvýšenine mala hradobný múr nepravidelného pôdorysu (náznak polygónu) s okrúhlou vežou s ostrou hranou – britom. Z vnútornej strany pristavali k opevneniu obytné budovy, z vonkajšej strany chránila opevnenie veľká delová bašta, ktorú doplnili pri prestavbe na prelome 15. a 16. storočia. Dolné nádvorie malo samostatné opevnenie s dvoma vežami. Na severozápade vzniklo ešte predhradie s jednou okrúhlou baštou, ktorá oddeľovala od ostatného svahu priekopa.
Čičvianský hradný vrch je súčasťou bradlového pásma. Orograficky sa nachádza v Bedskydskom predhorí. Je tvorený triasovými a dolomitickými vápencami. Dosahuje nadmorskú výšku 190 m n. m. Na východnom svahu je opustený kameňolom, na južných sú záhrady a západný a severný svah je porastený dubovo bukovým porastom. Južne exponovaný svah je charakteristický xerotermnou vegetáciou na vápenitom podklade Severovýchodne exponované svahy sú v jarných mesiacoch známe masovým výskytom snežienky jarnej a cesnaku medvedieho. V okrajových zónach a na presvetlených miestach rastie vzácna ľalia zlatohlavá.
V kameňolome v nedávnej minulosti hniezdil výr skalný. V okolitých lesných porastoch je bežná sova lesná, vzácnejšia sova dlhochvostá. V doline za hradom v minulosti hniezdil orol krikľavý, v súčasnosti len myšiak lesný a jastrab krahulec. Priamo na hrade v dutine múru po vypadnutých skalách má hniezdo jeden pár sokola myšiara. Pivnice hradu využívajú ako prechodný úkryt netopiere.
Mária Kotorová, Peter Pjenčák, Elena Dercová
Písané dejiny hradnej lokality sa začínajú rokom 1270, kedy sa v darovacej listine Štefana V. prvýkrát spomína majetok Čičva, ešte bez zmienky o hrade. Vlastníkom panstva sa stal magister Rajnold, zakladateľ rodu Rozgoňovcov. Hrad sa uvádza až v r. 1316, vznikol teda niekedy v r. 1309 – 1316 zrejme asi ako strážny hrad pohraničia nad krajinskou cestou do Poľska (Porta polonica). Zároveň bol strediskom rozsiahleho panstva s viac než 60 dedinami. V 14. storočí viac-menej prestal plniť funkciu panského sídla Rozgoňovcov, ktoré sa presťahovalo do neďalekého mestečka Vranov. Väčšiu časť svojej histórie slúžilo teda toto miesto vojenským účelom. Celkom bez spoločenského významu však iste nebolo, keď sa tu, alebo v blízkom Vranove v roku 1575 konala svadobná hostina smutne známej Alžbety Batoryčky a Františka Nádašdiho. Hrad prešiel v r. 1527 do rúk Štefana Drugeta, manžela Kataríny Rozgoňovej. V tom istom roku Čičvu dobyl Ján Zápoľský, hrad a spolu s ním aj archív Zemplínskej stolice vypálil. V r. 1684 zrenovovaný a opravený hrad dobyl Imrich Tököly. V r. 1704 sa hradu zmocnili vojská Františka Rákociho II. V rukách povstalcov však nebol dlho. V r. 1711 ho brigádny veliteľ Rákociho vojska gróf František Barkóci vydal bez boja cisárskym vojskám a sám sa k nim pridal. Generál Laucken, veliteľ cisárskych vojsk dal stavbu úradne zbúrať, pretože už nemala vojensko-strategický význam.
Hrad je svojou rozlohou neveľkým, avšak nie celkom bežným typom hradu na Slovensku. Pôvodná najstaršia časť hradu na skalnatej vyvýšenine mala hradobný múr nepravidelného pôdorysu (náznak polygónu) s okrúhlou vežou s ostrou hranou – britom. Z vnútornej strany pristavali k opevneniu obytné budovy, z vonkajšej strany chránila opevnenie veľká delová bašta, ktorú doplnili pri prestavbe na prelome 15. a 16. storočia. Dolné nádvorie malo samostatné opevnenie s dvoma vežami. Na severozápade vzniklo ešte predhradie s jednou okrúhlou baštou, ktorá oddeľovala od ostatného svahu priekopa.
Čičvianský hradný vrch je súčasťou bradlového pásma. Orograficky sa nachádza v Bedskydskom predhorí. Je tvorený triasovými a dolomitickými vápencami. Dosahuje nadmorskú výšku 190 m n. m. Na východnom svahu je opustený kameňolom, na južných sú záhrady a západný a severný svah je porastený dubovo bukovým porastom. Južne exponovaný svah je charakteristický xerotermnou vegetáciou na vápenitom podklade Severovýchodne exponované svahy sú v jarných mesiacoch známe masovým výskytom snežienky jarnej a cesnaku medvedieho. V okrajových zónach a na presvetlených miestach rastie vzácna ľalia zlatohlavá.
V kameňolome v nedávnej minulosti hniezdil výr skalný. V okolitých lesných porastoch je bežná sova lesná, vzácnejšia sova dlhochvostá. V doline za hradom v minulosti hniezdil orol krikľavý, v súčasnosti len myšiak lesný a jastrab krahulec. Priamo na hrade v dutine múru po vypadnutých skalách má hniezdo jeden pár sokola myšiara. Pivnice hradu využívajú ako prechodný úkryt netopiere.
Mária Kotorová, Peter Pjenčák, Elena Dercová
0
www.ZIVOTPO.sk
